Keď kapitál prekročí hranice

Slovenské firmy podnikajú v Česku a český kapitál investuje na Slovensku. Kedy ide o prirodzený pohyb podnikania a kedy už o signál, že domáce ekonomické prostredie stráca svoju príťažlivosť? Čísla ukazujú viac, než naznačujú politické diskusie.

Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou generatívnej AI. Nejde o autentický záznam konkrétnej udalosti.

Vysoké náklady na energie nútia výrobné podniky hľadať úspory a zvažovať, kde sa im oplatí ďalej investovať. Súčasne pribúdajú české firmy so slovenskými vlastníkmi a niektoré prevádzky presúvajú výrobu zo Slovenska do Česka. Tieto udalosti spolu súvisieť môžu, no nemerajú to isté. Pre slovenskú ekonomiku je rozhodujúce, kde zostávajú pracovné miesta, výroba a ďalšie investície.

Cena energie vstupuje do každého rozhodnutia energeticky náročnej prevádzky. Firma môže vyjednať inú zmluvu, investovať do úspor alebo vlastného zdroja. Ak má voľnú kapacitu v ďalšom závode, porovná aj náklady na výrobu v oboch lokalitách. Elektrina a plyn pritom nie sú jedinými položkami: záleží aj na dopyte, doprave, dostupnosti pracovníkov a využití strojov.

Keď spoločnosť Hubert J.E. oznámila, že do konca roka 2026 uzavrie závod v Seredi a výrobu presunie do sesterských závodov v Starom Plzenci a Mikulove, išlo o konkrétnu stratu výrobnej činnosti na Slovensku. Predaj a marketing tu majú zostať. Firma rozhodnutie vysvetľuje zmenou spotrebiteľského správania a tým, že napriek investíciám nedokázala dostatočne využiť výrobnú kapacitu. Cenu energie medzi dôvodmi neuvádza.

Podobný smer má postupný presun výroby zo závodu Figaro v Trnave do českého Rohatca. Jeho vlastník, Valeo Foods, hovorí o nákladoch, efektívnosti a konkurenčnom tlaku. Ani jeho oznámenie však neumožňuje určiť, akú časť rozhodnutia vysvetľuje cena elektriny či plynu. Pre zamestnancov a okolie závodu je dôsledok presunu konkrétny, aj keď všetky jeho príčiny nepoznáme.

Vlastníctvo firmy ešte neznamená presun výroby

Začiatkom roka 2026 kontrolovali podnikatelia zo Slovenska podľa analýzy Dun & Bradstreet 16 822 českých firiem, o 725 viac než rok predtým. V opačnom smere českí podnikatelia kontrolovali 15 372 slovenských firiem. V oboch krajinách tak susedia predstavujú najpočetnejšiu skupinu zahraničných vlastníkov. Údaje zachytávajú priame majetkové väzby.

Číslo 16 822 nehovorí, že zo Slovenska odišlo toľko podnikov. Ani prírastok 725 českých spoločností so slovenským vlastníkom neznamená 725 presťahovaných prevádzok. V štatistike môže byť nová firma založená pre českých zákazníkov, kúpený podnik či zmena vlastníctva. Rovnako český vlastník slovenskej firmy nemusí výrobu zo Slovenska odvádzať. Môže do nej investovať.

Pri pohľade na hranicu preto treba položiť viac otázok než len "komu firma patrí". Kde sa vyrába? Kde pracujú ľudia? Odkiaľ podnik nakupuje? Kde vyvíja nové výrobky a kam smeruje ďalšia investícia? Počet spoločností s vlastníkom zo susednej krajiny na tieto otázky neodpovedá.

To však neznamená, že správy o presune závodov možno odložiť ako bezvýznamné. Každá z nich má vlastný hospodársky dôsledok. Treba ich posudzovať ako rozhodnutia konkrétnych firiem a zároveň sledovať, či sa z nich vytvára širší trend.

Odchod kapitálu alebo jeho expanzia?

Slovenský podnikateľ, ktorý otvorí spoločnosť v Česku, môže rozšíriť predaj a ponechať výrobu aj vedenie na Slovensku. Česká pobočka mu môže priniesť zákazníkov, ku ktorým by sa z domáceho trhu dostával ťažšie. Zahraničná expanzia je v takom prípade výsledkom rastu firmy.

Možný je aj iný vývoj: s novým sídlom sa postupne presunú rozhodovanie, investície, dodávatelia a napokon výroba. Vtedy sa mení hospodársky význam pôvodnej väzby so Slovenskom. Samotný údaj o vlastníkovi neukazuje, ktorou cestou sa firma vydala.

Zaujíma ma aj opačný pohyb, ktorý vo verejnej debate ľahko unikne. Slovenská firma úspešná v Česku môže ďalej nakupovať od slovenských dodávateľov, vyvíjať výrobky doma alebo zo zisku financovať ďalšie investície na Slovensku. Bola by to hodnotná cezhraničná sieť. Z dostupného počtu vlastníckych väzieb však nevieme určiť, či a v akom rozsahu takéto spätné väzby skutočne vznikajú. Je to otázka pre ďalšie meranie, nie hotový výsledok analýzy.

Dôvod sledovať podnikateľské prostredie napriek tomu existuje. Hospodársky prehľad OECD za rok 2026 upozorňuje na spomalenie ekonomického približovania Slovenska k vyspelejším krajinám, slabší prílev priamych zahraničných investícií a prekážky rastu podnikov. Odporúča zlepšiť podmienky podnikania, konkurenciu, kvalitu verejných investícií aj dostupnosť zručností. To je širší obraz než dôvod, ktorý uviedla ktorákoľvek jednotlivá firma pri presune závodu.

Keď do ceny elektriny vstúpi štát

Kým firmy porovnávajú výrobné náklady, štáty čoraz aktívnejšie menia podmienky, za ktorých vznikajú. Nemecko má na roky 2026 až 2028 schválenú schému pomoci energeticky náročným podnikom s rozpočtom 3,8 miliardy eur. Podpora sa počíta ako úľava z referenčnej veľkoobchodnej ceny pri polovici oprávnenej spotreby elektriny. Nie je to jednotná konečná cena, ktorú bude platiť každá podporená firma.

Schéma má aj investičnú podmienku: príjemca musí najmenej polovicu získanej pomoci vložiť do opatrení, ktoré znižujú náklady elektrizačného systému. Môže ísť o účinnejšie využívanie elektriny, obnoviteľné zdroje, elektrifikáciu alebo flexibilitu odberu. Štát tak pomáha zvládnuť dnešný náklad a súčasne sa pokúša zmeniť spôsob, akým bude podnik energiu využívať v budúcnosti. Či sa tento zámer naplní, ukážu až uskutočnené investície.

Pri takejto pomoci vzniká ďalšia otázka. Podniky už nesúťažia iba cenou výrobku, kvalitou a schopnosťou inovovať. Časť ich podmienok určuje aj to, či spĺňajú kritériá verejnej schémy a či dokážu pripraviť požadovanú investíciu. Veľký podnik na to spravidla má viac ľudí a kapitálu než malý výrobca. Neznamená to, že podpora je zbytočná. Znamená to, že jej výsledok treba hodnotiť aj podľa toho, koho dokáže zasiahnuť.

Rozsah druhého pólu priemyselnej politiky ukazuje Čína. Autori pracovnej štúdie Medzinárodného menového fondu odhadli ekvivalentné fiškálne náklady štyroch foriem podpory preferovaných odvetví v roku 2023 na 4,4 % čínskeho HDP. V modeli zároveň vychádza, že súvisiace nesprávne rozdelenie výrobných faktorov znižuje celkovú produktivitu približne o 1,2 %. Prvé číslo nie je súčtom priamo vyplatených dotácií a druhé je modelovým odhadom. Spolu však pripomínajú, že popri vybudovaných kapacitách treba počítať aj s cenou ich podpory.

Čo si môže dovoliť Slovensko?

Slovensko tiež ponúka investičnú pomoc. Ministerstvo hospodárstva uvádza možnosť podávať žiadosti o mimoriadnu podporu výroby čistých technológií od 1. apríla 2026. Medzi príklady patria batérie, solárne panely, tepelné čerpadlá či elektrolyzéry. Podľa ministerstva možno pomoc zo schémy poskytnúť až po jej schválení Európskou komisiou a uverejnení. Možnosť podať žiadosť preto ešte nie je správou o tom, že konkrétny podnik podporu dostal.

Slovensko nemá rovnaký rozpočtový priestor ako veľké ekonomiky. Pri každej cielenej pomoci sa preto oplatí porovnať jej prínos s tým, čo by rovnaké verejné zdroje priniesli v sieťach, doprave, povoľovaní, vzdelávaní alebo vo výskume dostupnom viacerým firmám. OECD upozorňuje, že priemyselná politika môže pomôcť pri spoločných prekážkach, ale zle nastavená schéma môže chrániť etablované podniky a oslabovať konkurenciu.

Podpora môže zmeniť aj správanie jej príjemcu. Firma investuje podľa podmienok schémy, zamestná ľudí a prispôsobí prevádzku očakávaniu, že pomoc bude pokračovať. S každou ďalšou investíciou môže byť jej ukončenie ťažšie. Takto môže dočasné opatrenie vytvoriť vývojové uzamknutie: jeho ďalšie trvanie sa začne javiť ako nevyhnutné práve preto, že sa mu všetci prispôsobili. Je to riziko, ktoré treba preverovať pri návrhu schémy, nie tvrdenie, že každá dnešná pomoc už takto funguje.

Preto ma pri verejnej podpore zaujímajú štyri otázky. Prečo bola vybraná práve daná prekážka či investícia? Koľko vlastného rizika ďalej nesie podnik? Podľa čoho sa zmeria výsledok? A čo sa stane, ak očakávaný prínos nepríde?

Rovnaká potreba presnosti platí aj pri pohybe kapitálu. Keď sa zo Slovenska presunie výroba, treba pomenovať dopad na závod a jeho okolie. Keď slovenská firma expanduje za hranice, treba zistiť, či si doma udržala výrobu, rozhodovanie a dodávateľské väzby. Oba deje môžu prebiehať naraz.

Slovenský kapitál, ktorý uspeje v Prahe alebo Brne, nemusí byť stratou. Dôležité je, či má aj po prekročení hranice dôvod investovať, vyrábať alebo spolupracovať so Slovenskom. Práve tam sa rozhoduje, či jeho rast vytvára hodnotu aj doma.

Redakčná poznámka: Pri príprave pracovného návrhu článku a spracovaní podkladov boli použité nástroje umelej inteligencie. Zdroje, údaje, interpretáciu a konečné znenie skontrolovala a schválila redakcia Ekovoltiky, ktorá zodpovedá za publikovaný obsah.