Drahý plyn zvyšuje inflačné riziko. Týždenná BASE nerástla

Rast cien zemného plynu sa nemusí prejaviť iba na účtoch za energie. Postupne môže zdražovať výrobu, dopravu aj každodenné nákupy. Prečo sa energetické riziká môžu opäť premietnuť do inflácie a čo to znamená pre slovenskú ekonomiku?

Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou generatívnej AI. Nejde o autentický záznam konkrétnej udalosti.

Energetický týždeň od 14. 9. do 20. 9. 2026

Európa vstupuje do vykurovacej sezóny s drahým plynom a zásobníkmi naplnenými menej, než býva v polovici septembra obvyklé. Slovenský denný trh s elektrinou však v 38. týždni nevykázal rast priemernej ceny BASE oproti predchádzajúcemu týždňu. Plyn môže zdražovať výrobu a prenikať do inflácie, ale tieto prenosy majú odlišné podmienky aj časový priebeh.

Napätá rovnováha zostáva pracovným scenárom

V predchádzajúcom súhrne sme pre jeseň 2026 načrtli tri možnosti: postupné upokojenie, napätú rovnováhu a krízový vývoj. Napätá rovnováha zostáva naším pracovným scenárom. Znamená dostupný plyn, no menšiu rezervu voči ďalšiemu výpadku dodávok alebo nepriaznivému počasiu. Údaje za jediný ďalší týždeň nám neumožňujú určiť, o koľko je tento scenár pravdepodobnejší.

Podľa údajov Gas Infrastructure Europe citovaných Reuters boli európske zásobníky 17. septembra naplnené približne na 69 %, zatiaľ čo päťročný priemer pre toto obdobie bol 85 %. Z údajov burzy EEX o holandskom uzle TTF, ktoré zverejňuje švajčiarsky Spolkový úrad pre energetiku, vyplýva, že októbrový kontrakt stál v 38. týždni v priemere 79,4 €/MWh, oproti 78,0 €/MWh týždeň predtým. Po drahšom začiatku však jeho cena klesla a v piatok bola na úrovni predchádzajúceho piatka. Plyn tak zostáva drahý, no samotný priebeh týždňa neukazuje pokračujúce zdražovanie. Nižšie zásoby zmenšujú rezervu pred zimou a zvyšujú citlivosť trhu na výpadky dodávok či chlad.

Ako sa drahý plyn môže dostať do inflácie

Plyn vstupuje do spotrebiteľských cien viacerými cestami. Domácnosť ho môže platiť priamo za vykurovanie. Podniku zvyšuje náklady na teplo alebo výrobu; tie sa môžu s odstupom premietnuť do cien výrobkov. V hodinách, keď cenu elektriny určuje plynový zdroj, môže zdražiť aj veľkoobchodnú elektrinu. Tieto tri prenosy nemožno stotožniť s okamžitým rastom slovenskej inflácie. Závisia od zmlúv, regulácie, skladby výroby elektriny a od toho, ako dlho vysoká cena plynu pretrvá.

Analýza ECB zverejnená 21. septembra upozorňuje, že veľkoobchodné zmeny ceny plynu sa v eurozóne prenášajú do spotrebiteľských cien plynu rýchlejšie než v minulosti. Súčasne vyšší podiel výroby z obnoviteľných zdrojov oslabil prenos ceny plynu do veľkoobchodnej elektriny. Medzi krajinami však zostávajú rozdiely; výsledok za eurozónu neurčuje rýchlosť prenosu osobitne na Slovensku.

Prezentácia modelu ESPON skúma, čo by pre skúmané regióny znamenal hypotetický 20 % pokles svetovej ponuky plynu. V debate spomínaný inflačný dosah "až deväť percent" patrí k takémuto výraznému šoku. Nie je to prognóza slovenskej inflácie na jeseň 2026 ani dosah už pozorovaného septembrového vývoja.

Slovenská elektrina: podobný priemer, rozdielne dni

Podľa výsledkov denného trhu OKTE bol priemer slovenských denných cien BASE za 14. až 20. september 169,24 €/MWh. V predchádzajúcom týždni dosiahol 170,38 €/MWh. Vyšší priemer októbrového kontraktu TTF teda nesprevádzal rast týždennej BASE.

Podobný týždenný priemer zároveň neznamená pokojný priebeh. Pondelkový denný BASE dosiahol 251,74 €/MWh, nedeľný 87,96 €/MWh a časť nedeľných štvrťhodín mala nulovú alebo zápornú cenu. Veľké rozdiely medzi dňami však ešte nehovoria, či sa na jeseň zmenší cenové rozpätie v rámci dňa.

Plyn zvyšuje náklady plynových elektrární, no cenu elektriny neurčuje sám v každej štvrťhodine. Rozhoduje súbeh odberu, dostupnej výroby, dovozu a vývozu. Bez časovo zhodných údajov o výrobe jednotlivých zdrojov a cezhraničných tokoch nemožno z týždenných cien vypočítať podiel plynu, jadra ani obnoviteľných zdrojov na konkrétnom cenovom pohybe.

Čo môže na jeseň zmeniť BASE a cenové rozpätie

Priemerná cena BASE a rozdiel medzi lacnými a drahými štvrťhodinami sú dve samostatné otázky. Skracovanie dňa postupne obmedzuje čas výroby zo slnka. Výroba z vetra a vody sa však môže vyvíjať inak; zároveň sa bude meniť odber. Astronomický začiatok jesene preto nie je okamihom, v ktorom by sa cenový profil elektriny náhle prepol do zimného režimu.

Ďalšou premennou je štvrtý blok Mochoviec. Úrad jadrového dozoru opisuje jeho postupné skúšky pred výrobou elektriny. Až skutočne dostupný elektrický výkon po prifázovaní môže znížiť potrebu iných zdrojov. Môže utlmiť drahé hodiny aj znížiť celkový BASE; v hodinách s vysokou ponukou môže, naopak, ešte prehĺbiť cenové minimum. Smer zmeny vnútrodenného rozpätia preto nemožno odvodiť zo samotného nábehu bloku. Samostatný zámer zvýšiť tepelný výkon všetkých štyroch blokov Mochoviec nepočítame ako výrobu, ktorá už vstúpila na trh.

Naše tri jesenné scenáre tak majú jasné podmienky. Upokojenie vyžaduje priaznivé počasie, stabilné dodávky plynu a dostatočnú výrobu elektriny; tlak na BASE by mohol slabnúť. Napätá rovnováha znamená drahý plyn a citlivosť trhu na zmeny počasia či dostupnosti zdrojov, bez nevyhnutného nedostatku energie. Krízový vývoj by vyžadoval súbeh nepriaznivých okolností, napríklad výpadku dodávok plynu, chladu a nízkej výroby z vetra; vtedy by mohli rásť priemerné ceny aj drahé špičky.

Pre podniky sa riziko premieta do rozhodnutí pri obnove zmlúv. To, kedy a ako sa trhová cena dostane do ich nákladov, závisí od konkrétneho kontraktu, zabezpečenia ceny a odberového profilu. Slabšie očakávania v slovenskej ekonomike by mohli tlmiť budúci odber a investície, ich účinok na ceny v sledovanom týždni však bez údajov o skutočnej výrobe a spotrebe nepripisujeme.

Redakčná poznámka: Pri príprave pracovného návrhu článku a spracovaní podkladov boli použité nástroje umelej inteligencie. Zdroje, údaje, interpretáciu a konečné znenie skontrolovala a schválila redakcia Ekovoltiky, ktorá zodpovedá za publikovaný obsah.