Búrky preverili siete, turbíny a energetickú politiku

Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou generatívnej AI. Nejde o autentický záznam konkrétnej udalosti.

Energetický týždeň 17. – 23. augusta 2026

Energetický týždeň sa začal politickým sporom o to, kde na Slovensku môžu vyrásť veterné elektrárne, a skončil po sérii búrok, ktoré ukázali druhú stránku tej istej prírodnej sily.

Vietor s nárazmi okolo 110 kilometrov za hodinu lámal stromy, poškodzoval budovy a prerušoval distribúciu elektriny. Na juhu stredného Slovenska vyvrátil stĺp vysokého napätia. V rovnaký deň sa pri českom Potštáte zrútila veterná elektráreň, ktorá bola už niekoľko týždňov odstavená pre technickú poruchu.

Na prvý pohľad ide o náhodný súbeh meteorologických a technických udalostí. Spája ich však otázka, ktorá bude rozhodujúca aj pri príprave slovenských veterných zón: ako navrhnúť energetickú infraštruktúru, ktorá vietor využíva, ale zároveň musí odolávať jeho extrémnym prejavom?

Búrky priniesli vietor, dážď aj krúpy

Najvýraznejšia zmena počasia prišla vo štvrtok 20. augusta. Po príleve teplého a vlhkého vzduchu zasiahla Bratislavu a časť západného Slovenska silná búrka so supercelárnymi črtami.

Búrku sprevádzali prívalový dážď, krúpy a prudké nárazy vetra. Spravodajské záznamy uvádzali rýchlosť približne 110 kilometrov za hodinu. V Bratislave padali stromy na komunikácie a vozidlá, zaplavilo podjazdy a Panónska cesta v Petržalke zostala pod vodou. Poškodená bola aj ďalšia mestská infraštruktúra. TV JOJ/TASR

Zrážky nezasiahli iba hlavné mesto. Podľa hydrologického súhrnu SHMÚ spadlo v západnej polovici Slovenska a na severe prevažne 10 až 30 milimetrov, ojedinele viac. Najvyšší zachytený úhrn predstavoval 53,2 milimetra v Sládkovičove.

Na tokoch v povodí Oravy nastal mierny vzostup až vzostup. Mierne stúpali aj Dunaj, Nitra, stredný Váh, Hron a Latorica. Vodný stav Dunaja v Bratislave sa vo štvrtok popoludní pohyboval približne medzi 276 a 280 centimetrami a do 23.45 stúpol na 282 centimetrov. SHMÚ – hydrologická situácia

Dážď však neznamenal okamžitý koniec nízkych vodných stavov. Na východe Slovenska zostávali toky prevažne ustálené a nízke. V ďalších dňoch zrážky postupne slabli; v nedeľu dosiahol najvyšší uvedený úhrn už iba 3,2 milimetra v Skalitom.

Búrkový systém tak priniesol prudkú, ale priestorovo nerovnomernú zmenu. Na niektorých miestach vytvoril prívalovú vodu a lokálne vzostupy, kým inde sa dlhodobejší hydrologický deficit výraznejšie nezmenil.

Elektrizačnú sústavu zasiahli najmä popadané stromy a vedenia

Najviditeľnejší energetický účinok počasia sa neobjavil vo veľkoobchodnej cene elektriny, ale priamo v distribučnej sieti.

Západoslovenská distribučná zaznamenala počas štvrtkového večera a nasledujúcej noci viac ako 400 porúch. Ich príčinou boli najmä silný vietor, popadané stromy a konáre a údery bleskov. Kumulatívne výpadky zasiahli desaťtisíce odberných miest. V piatok ráno zostávalo bez elektriny približne 8 600 odberných miest.

Najviac postihnuté boli oblasti Bratislavy, Dunajskej Stredy, Trnavy, Nitry a Komárna. Na niektorých vedeniach vysokého napätia vzniklo viacero porúch naraz, čo komplikovalo ich lokalizáciu a postupné obnovovanie dodávky.

Stredoslovenská distribučná súčasne evidovala deväť porúch na úrovni vysokého napätia a približne 60 odstavených transformačných staníc. Zasiahnuté boli najmä obce na juhu stredného Slovenska, ale aj lokality v okolí Žiaru nad Hronom a v horských oblastiach. TASR

Ďalšia silná búrka vytvorila pás škôd medzi okolím Rimavskej Soboty a Tornale. Vietor poškodzoval strechy, lámal a vyvracal stromy. V Ruminciach vyvrátil stĺp vysokého napätia a zablokoval cestu.

Meteorológ Miroslav Šinger upozornil, že škody mohli byť ešte výraznejšie než pri bratislavskej supercele. Predbežne nevylúčil tornádo, za pravdepodobnejší mechanizmus však považoval downburst – prudký zostupný prúd vzduchu, ktorý sa po dopade na zem rozleje do strán. Presnú príčinu mal určiť až ďalší prieskum škôd. TA3

Udalosti ukázali rozdiel medzi prenosovou a distribučnou odolnosťou. Slovenská elektrizačná sústava ako celok môže zostať bilančne stabilná, aj keď sú na regionálnej úrovni tisíce odberateľov bez elektriny. Národná rovnováha preto sama osebe nehovorí, či elektrina skutočne prichádza ku každému odbernému miestu.

V Česku vietor narazil na poškodenú turbínu

Vo štvrtok 20. augusta sa pri meste Potštát na Přerovsku zrútila približne 30 metrov vysoká veterná elektráreň s inštalovaným výkonom 0,15 MW. Dopadla na pole a pri udalosti sa nikto nezranil. Podľa Českej spoločnosti pre veternú energiu išlo o prvý známy pád celej veternej elektrárne v Českej republike. oEnergetice/ČTK

Časová zhoda so silným vetrom je významná, ale sama osebe nevysvetľuje haváriu.

Elektráreň bola od začiatku júla mimo prevádzky pre poškodenie jedného z motorových tiahel v lopatkách. Porucha neumožnila nastaviť lopatky do bezpečnej polohy. Zostali otvorené a podľa polície vytvorili plochu zachytávajúcu vietor. Silné ranné nárazy potom mohli prispieť k pádu zariadenia. iDNES

Konečnú príčinu má určiť odborné vyšetrovanie. Stále treba preveriť stav stožiara a základov, únavu materiálu, priebeh predchádzajúcej poruchy, zabezpečenie odstavenej turbíny aj skutočné zaťaženie v čase havárie.

Potštátska udalosť preto nie je dôkazom, že bežná prevádzková veterná elektráreň nedokáže odolať silnému vetru. Ukazuje však, že odstavenie zariadenia nie je automaticky bezpečný stav. Ak porucha zabráni natočeniu lopatiek do polohy s menším aerodynamickým odporom, vietor môže na konštrukciu pôsobiť inak, než predpokladá štandardný ochranný režim.

Pri veternej elektrárni teda nerozhoduje iba pevnosť stožiara. Dôležité sú aj mechanizmy natáčania listov, brzdenie rotora, záložné napájanie, diagnostika, údržba a postup pri poruche, ktorú nemožno okamžite odstrániť.

Vietor vyrába elektrinu – a zároveň skúša energetickú infraštruktúru

Slovenské poruchy a česká havária ukázali dve odlišné podoby rovnakého fyzického javu.

Na Slovensku vietor poškodzoval distribučnú sieť najmä nepriamo. Vyvracal stromy, ktoré padali na vedenia, poškodzoval strechy a sťažoval prístup opravárskych tímov. Pri Ruminciach zasiahol aj samotnú konštrukciu vysokého napätia.

Pri Potštáte pôsobil priamo na zariadenie určené na premenu veternej energie na elektrinu. Rozhodujúcim problémom však pravdepodobne nebola iba intenzita vetra, ale kombinácia veterného zaťaženia a predchádzajúcej technickej poruchy.

Tento rozdiel je podstatný. Extrémne počasie nie je jedna veličina a odolnosť energetiky nie je jedna vlastnosť. Konštrukcia môže byť pripravená na vysokú rýchlosť vetra, ale zraniteľná v neštandardnom poruchovom stave. Vedenie môže odolať nárazu, no vyradí ho strom rastúci v ochrannom pásme. Distribučná spoločnosť môže mať dostatok výkonu v sieti, ale dodávku preruší zaplavený alebo neprejazdný terén.

Odolnosť preto vzniká spojením konštrukcie, údržby, ochranných pásiem, diagnostiky, prevádzkovej disciplíny a pripravenosti zasiahnuť po poruche.

Veterné zóny sa presúvajú na východ, turbíny fungujú na západe

Práve v týždni silného vetra pokračoval na Slovensku spor o budúcnosť veternej energetiky.

Pôvodný strategický dokument Ministerstva hospodárstva pracoval s ôsmimi akceleračnými zónami. Dve sa nachádzali na Záhorí, ďalšie na juhozápade Slovenska a jedna v okrese Michalovce. Ministerstvo životného prostredia následne navrhlo sedem oblastí vypustiť a ponechať iba pilotnú zónu Východ rozdelenú na dve časti.

Ak bude schválená redukovaná verzia, zrýchlené povoľovanie sa sústredí na územie pri obciach Lesné, Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom, Staré, Suché a Zbudza. Neznamená to zákaz veterných elektrární inde na Slovensku. Projekty mimo zóny však budú pokračovať v štandardnom povoľovacom režime. Správa o hodnotení strategického dokumentu, TASR/Teraz

Vzniká tým geografický paradox. Dve regulačne evidované lokality, v ktorých sa na Slovensku veterná elektrina už vyrába, sa nachádzajú na západe krajiny.

Veterný park Cerová pri Senici bol uvedený do prevádzky v roku 2003. Turbína na Ostrom vrchu v katastri Vrboviec, v Bielych Karpatoch, funguje od roku 2004. Obe lokality vznikli po miestnych meraniach vetra ako menšie priekopnícke projekty. Obec Cerová, ÚRSO – Ostrý vrch

Akceleračná zóna preto nie je mapou všetkých miest, kde na Slovensku fúka. Je výsledkom spojenia veterného potenciálu, možností pripojenia, sídelných odstupov, ochrany prírody, leteckých obmedzení, územného plánovania a politickej priechodnosti.

Samosprávy Zemplína namietajú, že navrhovaná výstavba môže zasiahnuť krajinu, poľnohospodársku pôdu, cestovný ruch a životné prostredie. Významnú časť environmentálneho posudzovania tvorí ochrana vtáctva a netopierov. Rozhodujúce nebude iba to, koľko turbín sa do územia geometricky zmestí, ale či ich možno umiestniť mimo migračných trás, hniezdísk, lovísk a citlivých biotopov.

Búrky uplynulého týždňa k týmto otázkam pridali ďalšiu vrstvu. Pri povoľovaní sa nebude posudzovať iba očakávaná výroba, hluk alebo krajinný obraz. Dôležitá bude aj odolnosť prístupových ciest, vyvedenia výkonu, distribučných a prenosových vedení a bezpečnostných režimov turbín pri extrémnom vetre.

Veľkoobchodný trh búrku výrazne nekopíroval

Kým vietor spôsoboval lokálne škody a poruchy distribúcie, slovenský denný trh nevytvoril jednoznačný búrkový signál.

Cena BASE dosiahla vo štvrtok 20. augusta 160,41 €/MWh. V piatok vzrástla na 174,12 €/MWh, potom cez víkend klesla na 126,81 €/MWh v sobotu a 115,16 €/MWh v nedeľu. OKTE – výsledky denného trhu

Sobotný priemer však zakryl mimoriadne široký rozdiel v rámci dňa. O 12.45 klesla štvrťhodinová cena na nulu, zatiaľ čo o 23.30 dosiahla 227,46 €/MWh. Denné pásmo PEAK bolo výrazne lacnejšie než OFF-PEAK.

Predbežná systémová odchýlka dosiahla vo štvrtok mínus 1 177 MWh. V sobotu sa jej denný smer obrátil na plus 855 MWh. Medzi oboma hodnotami však chýba úplný rad výroby, spotreby, fyzických tokov a prevádzkových udalostí. Obrat preto nemožno pripísať búrke, vetru ani jednej výrobnej technológii.

To, že sa silný vietor neprejavil zreteľným pohybom denného priemeru alebo systémovej odchýlky, neznamená, že nemal energetický účinok. Ten sa odohral na inej vrstve systému: v poruchách vedení, odstavených transformačných staniciach, práci dispečingov a tisícoch miest bez dodávky.

Priemerná cena na veľkoobchodnom trhu túto skúsenosť nezachytí.

Vietor nie je iba zdroj ani iba riziko

Udalosti týždňa 17. až 23. augusta ukázali vietor v troch rôznych úlohách.

Bol meteorologickým javom, ktorý spolu s dažďom a krúpami poškodzoval budovy a distribučné siete. Bol silou pôsobiacou na odstavenú a poškodenú veternú turbínu pri Potštáte. A súčasne bol energetickým zdrojom, pre ktorý Slovensko pripravuje nový povoľovací rámec.

Tieto úlohy sa navzájom nevylučujú.

Veterná elektráreň je navrhnutá tak, aby z vetra získavala energiu, no pri prekročení prevádzkových podmienok musí výrobu obmedziť alebo zastaviť. Elektrizačná sieť musí jej meniacu sa výrobu preniesť, ale zároveň odolať tomu istému vetru, ktorý láme stromy a poškodzuje vedenia. Územie môže mať vhodný veterný potenciál, no stále nemusí byť vhodné z hľadiska vtáctva, osídlenia, dopravy alebo možností pripojenia.

Debata o veterných parkoch preto nemôže zostať pri dvoch protikladných obrazoch: pri veternej elektrárni ako bezproblémovom čistom zdroji alebo ako technológii, ktorá do slovenskej krajiny nepatrí.

Rozhodujúca otázka znie presnejšie: dokážeme vybrať lokality a zariadenia tak, aby výrobný prínos obstál voči environmentálnym, materiálovým, sieťovým a bezpečnostným nákladom?

Uplynulý týždeň na túto otázku neodpovedal. Ukázal však, prečo ju nemožno položiť iba nad mapou priemernej rýchlosti vetra.

Redakčná poznámka: Pri príprave pracovného návrhu článku a spracovaní podkladov boli použité nástroje umelej inteligencie. Zdroje, údaje, interpretáciu a konečné znenie musí pred publikovaním skontrolovať a schváliť redakcia Ekovoltiky, ktorá zodpovedá za publikovaný obsah.